...letecky. Let bol bezproblémový, na palube bol s nami aj hlavný rozhodca majstrovstiev p.Tauber. Medzipristátie bolo na Mallorke. V pondelok bol oficiálny 25 minútový tréning na olympijskom štadióne. V utorok večer žrebovanie. Los mi prisúdil číslo 28. Streda stopa, štvrtok obrana, piatok poslušnosť. Veľmi som sa z neho netešil. Na stopu som nastupoval po 14-tej hodine. Na teplomery 28 stupňov, na obzore fatamorgány, hlina vyschnutá a rozpálená. Nikde žiadny tieň, 400 m k nášľapnému kolíku peši. Z desiatky, v ktorej som bol, sme dokončili traja. Iba ja nad 90. Faro bol na konci stopy totálne vyšťavený. Dostali sme 93 bodov, ktoré si v daných podmienkach veľmi cením, ale na svete chýba každý stratený bodík. Štvrtok o 18.06 obrana. Vyšla nám výborne. Výsledných 94 bodov a následný mohutný piskot nespokojných divákov na adresu rozhodcu. V piatok ráno o 07.20 sme nastupovali na poslušnosť. Bál som sa ako zvládne Faro nástup. Jednak kvôli tomu, že už tu v stredu absolvboval obranu, jednak kvôli nezvládnutému nástupu vo Fínsku. Vyšiel nam výborne. Chôdza bola hodnotená výborne. Potom však prišlo niekoľko chybičiek, najmä v podobe prekusov na aportoch a výraznejšia chyba za pomalé zaľahnutie pri vysielačke. Výsledných 90 bodov. Trošku sklamanie, ale v danej chvíli sme asi neboli najoptimálnejšie pripravení. Výsledkom bolo celkové 15.miesto pri úpnej rovnosti bodov spolu s rakúskym závodníkom. Celkovo sa mi tohtoročné majstrovstvá nesmierne páčili, zažili sme kopec zábavy, ale aj stresu zo španielských ciest, španielského vegetu /neplatili kontaktné čísla, nebolo kde trénovať, v požičovni mi oznámili, že objednané auto pre mňa jednoducho nemajú, .../, trochu sme rozbili dve autá z požičovne, vykúpali sa v atlantickom oceáne, zabavili sa v originál pube s flamengom a spoznali kopec zaujímavých ľudí /napríklad aj slovenského-teraz už španielského bezdomovca, túlajúceho sa Španielskom na svojom bicykli, spolu s adoptovaným psíkom na nosiči/. Človek bol trochu sklamaný "z tlačenia" niektorých pretekárov hore, ale pomaly si zvykáme. Potešitelným je pre mňa fakt, že svet už nie je iba o nemeckých reprezentantoch, do predu sa derú pretekári a psi aj z ostatných krajín. A nebyť spomínanej tlačenky, neviem, neviem o koľko väčšie by bolo fiasko nemeckej repre. Sezóna je už viac menej za nami, ešte snáď nejaké posedenie, celkové vyhodnotenie a pomaly sa chystať na ďalšiu. A hlavne zabrať, aby sme sa nemohli vyhovárať a tiež aby páni rozhodcovia mali čo najmenej roboty s odčítavaním bodov...