Pretek sme sledovali od piatku rána. Milo ma prekvapila početná slovenská divácka kulisa, keď sa nás na tribúne zišlo spolu s reprezentantmi okolo tridsať. Čo ma zase prekvapilo nemilo (a nielen mňa) bolo posudzovanie pána rozhodcu na obrane a výkon figuranta v druhej časti obrany. Myslím si, že ich výkony neboli hodné majstrovstiev sveta. Figurant pri útoku na psa z pohybu sa psom uhýbal z osi, vedome ich brzdil pohybom rukávu a predčasne sa točil v snahe nezraziť sa so psom, čo sa mu napriek tomu niekoľkokrát podarilo. Pri následnej obrane pri strážení psovi namiesto útoku na psa skôr uskakoval. Keď si v mysli vybavím prácu Jara Vnenčáka na WUSV v BA pripadá mi ich spoločné prirovnanie ako žiačik prvého ročníka ZŠ verzus profesor na VŠ (samozrejme v prospech Jara). Pri spomienke na to, aké ceremónie robil p. Tauber pri výbere figurantov v BA sa mi zdá, že v Nemecku si generalita WUSV zobrala dovolenku. Figurant na technickej časti bol podľa mňa výborný, ale jeho výkon bol silno ovplyvnený výkonmi rozhodcu, ktorý nariadil nezmyselný uhol úteku. To malo za následok, že prevažná väčšina psov nemala dobrý zákus a psi často padali z rukávu. Posudzovanie rozhodcu na obrane p. Collinsa z Kanady vzbudilo všeobecnú diskusiu vo väčšine reprezentačných výprav i v radoch divákov na tribúne. Komentoval to častý piskot a nespokojné pokriky, ale i bojkot niektorých reprezentačných výprav na sobotňajšom slávnostnom bankete. Na jednej strane sa mi páčilo jeho hodnotenie pri vyhľadaní figuranta, kde pes ktorý nepreveril zátarasy, išiel dole aj o dve známky. Na druhej strane rôznorodé posudzovanie zákusov, zlý odhad miesto pri kontroláku, kedy s určitosťou nemohol vidieť čistotu zákusu a fázu pred púšťačkou. Tiež sa mi zdalo, že niektoré výkony boli tlačené „hore“. Myslím si, že disciplína obrany poškodila, a sčasti ovplyvnila tieto majstrovstvá.

Na poslušnosti sa mi napríklad oproti WUSV 2007 v BA zdalo, že ovládateľnosť bola na lepšej úrovni. Viac psov sa snažilo sledovať psovoda a ich prejav bol živší. Avšak väčšine chýbala sústredenosť až do poslednej fázy cviku, keď najmä po obrate a pri zmene tempa chôdze psi strácali koncentráciu. Vysielačka bola ovplyvnená nezvyklým položením prekážok, ktoré sa nachádzali takmer pri stredovej osi ihriska a hlavne stojanom na aporty položeným vedľa prekážok smerom do ihriska. Viacerí psi po vyslaní odbehli k aportom. Nádhernú poslušnosť s jednou väčšou chybičkou na aporte skokom predviedla izraelská dvojica. Ich prejav a sústredenosť boli pre mňa najkrajším zážitkom tohtoročných majstrovstiev. Táto dvojica sa stala aj celkovými víťazmi a svojim výkonom zaskočili aj top favoritov z Nemecka. Okrem nich sa mi v poslušnosti páčili aj výkony bývalého trojnásobného majstra sveta p. Van Den Bergeho s novým psom Como v. Bonauer Walt a tohtoročného majstra Nemecka p. Zanka so psom Eric v. Sportpark.

Najväčším úspechom z pohľadu slovenskej kynológie na týchto majstrovstvách sveta bola nominácia p. Lengvarského ako rozhodcu na posudzovanie stôp. Z Igorových vyjadrení viem, že stopy boli na ľahkom hlinenom teréne. Úseky boli krátke. Igor pri posudzovaní dôsledne dbal na štýl práce psa, tempo postupu, čistotu úsekov a bodovo trestal každú maličkú neistotu, nepresnosť, či zaváhanie. Veľký dôraz kládol na správne a dostatočne rýchle označenie predmetov. Ako dopadli naši reprezentanti, to už určite viete z výsledkov. Podľa mňa až na jednu výnimku išlo na svet to najlepšie čo doma máme. Ľúto mi je hlavne Jula Benoviča, ktorý ako mi v rozhovore povedal, prepískol posledný tréning pred štartom obrany, v snahe podať ešte lepší výkon a tiež v snahe reagovať na štýl práce figurantov. Mňa samotného milo prekvapil podľa mňa dosť zatracovaný Jožko Nemec, kde k stabilne dobrej stope pridal aj veľmi peknú obranu. Nebyť viacerých technických chybičiek, mohlo to byť bodovo ešte lepšie. Jeho druhé miesto medzi slovenskými reprezentantmi je príjemným prekvapením. Škoda len tej poslušnosti. Ale to je veľký problém väčšiny slovenských psovodov. Myslím si, že súvis treba hľadať v metodike a hlavne v jej prevedení, kde jednou vecou je teória a druhou prax. A tiež v ružových okuliaroch niektorých našich rozhodcov pri posudzovaní kvalifikačných pretekov.

Celkovo na mňa tieto MS pôsobili dosť rozpačitým dojmom a nebyť dobrej slovenskej „partie“ a nádherného výkonu majstra sveta Sama Beit Haboxer Mehagiva, odchádzal by som z Nemecka sklamaný. Mimochodom Sam má v rodokmeni aj slovenských predkov, takže dobrý psi sa dajú odchovať aj u nás. Len k tomu pridať kvalitný výcvik a kúsok športového šťastia.

A na záver ešte jeden postreh. Aký paradox – majstrovstvá sveta v Nemecku vyhrala izraelská dvojica. Zdá sa mi to celkom symbolické...

                                                                                                                           Jozef Adamuščin